euópa2

...môžme prísť, a ani som sa nedovolala v riti makovej bola stovka. Ale aspoň s otcom som hovoril na účet volaného. Ale ináč OK.

Andrej je dnes večer nahnevaný a nebaví sa plynule so spolubývajúcimi. Asi muje smutno za vodou. V noci si Andrejko v blízkom bare kúpil cigy a zapaľovač a húlil jednu po druhej. Tretiu si už nedal, lebo už bol celý zhúlený.
Večer sme ešte šli pozrieť prekrásny park.

16.7. Tarragona - Valencia

Mišo skoro vstal, lebo videl oblaky, a preto sa preventívne zbalil, lebo videl oblaky a ostatných nezobudil, lebo videl oblaky.

Keď sa ostatní zobudili, videli oblaky a preventívne sa pobalili, najedli a preventívne šli na stanicu na vlak, len tak preventívne do Valencie. Mišo kúpil ešte 4 vody, z toho 0 Jurovi, lebo Juro nechcel.

Vlak bol plný, ale potom už nie a sme sedeli až do Valencie. Vo Valencii sme vystúpili na stanici. Ešte predtým Mišo udrel omylom a vakom mini chlapčeka po ruke a on rumázgal vo vlaku.

Po meste sme sa prešli s vakmi, a tak sme hľadali park na oddych. Sme ho aj našli a oddýchli si. Jambo si zašil spacákom taštičku a vak otrhaný. Sme spálení, a preto sa nám vaky nechcú nosiť na chrbte, aby nebolel.

Mesto vyzerá ako každé druhé, čo mu je podobné, čiže ešte sa tu vyníma obrovitánsko pozdĺž celého mesta asi dlhý park, v ktorom spočinuli naše rite.

Keď sme ešte len vystúpili z vlaku, tak sme si okamžite rezervovali lístky do Malagy, ale už bolo nie, a tak sme si rezervovali do Cádizu, lebo na takéto linky dlhšie treba v Španielsku rezervovať si miesto.

Keď sme centrum si prezreli, dozrela v nás chuť vrátiť sa na stanicu. Cestou sme si prezreli centrum, a kde sme videli, čo sme vidieť mohli: biele holuby, fontánu, chlapíka, ktorý spal na lavičke a tiekla mu slina, citrónovník na hlavnom námestí, Na stanici pri nás sedeli a sme ich videli, čo však len predpokladáme: bývalú pornohviezdu transvestitu (lebo tak vyzerala a mala veľké nohy a prst mužský a chrbát a tvár tiež), dvoch gayov, z ktorých jeden Jurkovi pripomínal Mária Kleina z Markízy svojím zženštilým úsmevom (na koniec, keď jeden odchádzal na vlak, druhý mu dal na pusu dlhý bozk, nežne ho chytil okolo pásu a lahodne mu na rozlúčku mávol), dve lesby (lebo 1 2hú držala za nohu a 2 1vú oblapila kolo dokola okolo stola ramien), ďalšiu koženú sexbombu a zopár pekných báb.

S Andrejom a Jurajom bez Miša sme sa takmer stratili v meste, lebo sme tam každý chcel ísť na opačnú stranu, išli potom sme ako sa vrátili na stanicu. Cestou si na stanici Juraj kúpil pytlík maximálnych sladkostí (pelendreky, kola lahvičku, maršmellow) za 250 ESP. On si kúpil v Burger Kingu burger za 195 ESP, ktorý bol horší ako ten s McDo, ale sýtejší.

Konečne sme sa dočkali vlaku. Vlak bol prenádherný. Presne ako sme očakávali.

17.7. Valencia - Cádiz

Volal sa síce Estrella, ale bol skôr E-slimák. V kupé sme sedeli po 8 a nie po 6, ako bolo doteraz zvykom. V kupé sme naďabili na dva čechy, z čoho 1 bola žena, s ktorými sme takmer ani slovo neprehadzovali. Zato do kupé nám nazrel iný Čech, a tak bol rád, že stretol toľko podobnojazyčných ľudí, a že sa môže s nimi dosýta nakecať, až nič nepovedal a jeho rozhovor sa po 5 sek. ticha zakončil slovami "tak čáu".

V kupé sme sa ešte predtým obávali, aby sme do kupé nedostali smradľavého deda a dedo tam naschvál bol. V kupé sme spali natlačení ako sardinky. Nohy si Juraj vyložil ako aj Andrej protisediacemu na stoličku, teda navzájom sme si, ale Juraj ich mal tak blízko dedovej hlavy, že ten sa až zobudil, čo cítil. Prerušovane sme spali až do Cádizu o 10:30, ktorý nás na prvých 5 pohľadov nenadchol, ale ten 6ty bol osudový. Najprv sme zisťovali, ako nám idú lode a zistili sme, že od afrického kontinentu nás delí len 4000 ESP. Tak sme nešli a ostali lehovať na pláži, o ktorú sa, ako aj o okolie, dobre starali. To sme mohli potvrdiť aj pri večernej prechádzke mestom pobrežím, kde bola kopa stánkov s kravinami a tamtamami za 3000 ESP a všade bola kopa ľudí a kočiek a asi celé mesto vyšlo v ten večer v nedelkových šatoch von.

Predrali sme sa až na neosvetlenú pláž (len tak tak, že sme neosvetlenú našli, lebo všade boli reštaurácie a lehátka, napriek nočnej 22:30 hodine), kde sme sa vykoprdli. Bolo to za nejakým vojenským objektom, a aj kamera nás sledovala, no napriek tomu bolo počuť diskotékovú hudbu a observovali nás aj všelijakí corgoni a hádzali nám tam zeleň a vykrikovali aj o tretej ráno. Ráno sme sa zobudili a zistili, že sme mokrí na spacákoch, a že venčeky žerú mravce a vôbec, že všade naokolo sú mravce. Piesok bol jemný ako prach a múka a tažko sme sa ho zbavovali.

18.7. Cádiz

Ešte včera sme si na pláži z piesku postavili pieskový úd, čo v nás vyvolalo potreby pristaviť celé telo. A neostalo len pri potrebách. Chlapík vytvorený bol nádherný a urastený, a keďže bol príliv, za chvíľu ho zaliala voda. Predtým však vzbudil všeobecný obdiv hlavne u malých detí, ktoré porovnávali svoj (malý) a chlapíkov (nadmerný) úd.

Ráno sme sa teda premiestnili späť na pláž, kde sme boli predtým (kde sme stavali chlapíka), lebo sme si pamätali, že na tejto pláži sú na okraji medzi cestou a pieskom, betónové oddelenia ako také, a na nich sa dá vylihovať bez toho, aby nám dačo znehodnocoval.

Cestou sme videli nespočet upratovačov, ktorí upratovali pláže a chodníky od špín a planktónu.

Na pláži sme sa najedli a Mišo bol lístky z Madridu do Lisabonu rezervovať a Andrejovi sa cestou roztrhol remienok, čo cez pleco sa dáva a sú dva a držia vak na chrbte, a tak si to musel zašívať. Inak jemu sa už celý vak rozpadáva. Toto nebola prvá vec , čo musel na vaku zašívať.

Andrej bol dlho v meste, lebo tam bol dačo kúpiť a našiel trhy a trhal sa tam dosť dlho, až kým neprišiel späť. Potom sme už nerobili nič iné, len ležali, pili, jedli, kúpali sa. Blízo sedeli, teda ležali 15 ročné (asi) kočky so super kozami a každú chvíľu si od nás pýtali fuego (oheň), či mušero (zapaľovač) alebo cigarety, a tak to robili celý deň. Týmto nás chceli zbaliť, ale my že nie, že s hocikým sa do reči po španielsky nedáme.

Dali sme sa však do reči večer, keď už bola okolo 22:30 tma, s chlapíkom mladým, z ktorého sa vykľul dealer drog. Ponúkal 25 jointov (hašišových) za 5000 ESP, ale my (Andrej, Mišo) si kúpili len 2 za 1000 ESP. Ponúkal aaj kokain, ale my že nie, že my len takéto zvykneme fajčiť. Chlapíkov tu bolo prišlo veľa dosť a boli všade naokolo a sprvoty sa nám zdali nebezpeční. Po jednej vyhulenej cigaretke ktorú nám dealer nabali, sme si pobrali slivky a pre istotu sme sa inde presunuli. Andrejko, ktorému to skutočne myslelo však zistil, že oni nám vlastne vôbec nechceli zle, len chceli (podľa neho) dve cigarety, a keď sme im ich nedali, poslai na vízvedy 3 baby, aby sme im dali a mi sme im dali, a tak bolo všetko v pohode. A že keby sme ani im nedali, tak by nás zmlátili. My sme sa však aj tak polepili a bzinkli. Aj navyše Andrej rozumel ako sa o nás aj iná skupinka vyvrheľov baví. Boli to normálni chlapíci. Sa z nás ujebávali, že sme sa posrali kvôli tomu.

Našli sme si po preveselej ceste plnej smiechu miestečko pri fontánke (to podľa Andreja, no v skutočnosti to bola obyčajná oázka s palmami), tu sme sa zložili a hneď na to začal mať Andrej ukrutné problémy s kôpkami piesku, ktorá sa pri neopatrnom manipulovaní dostala na jeho karimatku. Nešlo ju sfúknuť, ani keď okolo nej metal rukou sa nepohla. Musel teda spať s kôpkou piesku na karimatke a s plným močovým mechúrom v gaťoch. Nemal ho totiž ako vyprázdniť, lebo sa už vyzul. Potom sa chvíľu viedol nesúrodý dialóg popretkávaný smiechom a potom sa každý venoval sám sebe, to znamená, že sa rehlil len pre seba a občas si aj niečo len pre seba vtipné poznamenal. Spali, I keď Andrej sa chystal pozerať futbal v dákej krčmičke, lebo sa hralo finále majstrovstiev Ameriky Brazília-Uruguay. Nešiel, lebo spal.

19.7. Cádiz - Córdoba

Ráno sa vstalo a zistilo, že Mišo pri nemotornej manipulácii s jointom narobil Jurkovi na spacáku štyri ako prštek veľké dierky. Zase sme sa potom vrátili na naše pôvodné miesto a daktorí šli nakúpiť potraviny. Nič sme nerobili až do tretej, keď sme šli na vlak. Cestou-necestou sme sa zastavili v supermercadove a kúpili, čo sa kúpiť Dalo.

Po nástupe do vlaku sme z okna vlaku videli nádhernú umývačku okien vlakov. Mala veľkú parochňu, natreté pery, preafektované pohyby a volala sa transvestit. Ale zato vo vlaku sedela pekná pätnástka pár sedadiel oproti Andrejovi a stále si vymieňali milé pohľady a usmievali sa jeden na jedného. Ona stále jedla. My sme tiež s tam najedli, a keď sme boli ako jedle po jedle, sme vystúpili v Córdobe na veľkej novej stanici a tam a v blízkom parku sme prečkali (a prekýchali) 10 hodín do 02:22 na náš ďalší vlak. Dagdo v parku vyfajčili aj ďalšiu jointu, ale ten bol slapší. V parku lietali netopiere, no podľa Miša to bola iba dáka obdoba cikád (či oni samé).

Ani sme sa nenazdali a po pár hodinách nudy a ešte predtým v parku Mišo sa zahľadel na staršieho pána lačným pohľadom a tomu neostávalo nič iné ako ponúknuť Miša a aj nás chipsami. My sme ako správni Slováci neodmietli.

Vo vlaku sme do kupé si sadli k trom ľuďom a dvaja z toho sa rozťahovali na 4 sedadlách a jeden bol Ind a smrdel, lebo prdel a sedel vedľa Andreja a ten trpel a nemohol dýchať a spať. Jurko sedel oproti nemu a keďže bol urastenejší (Ind), tak sa chudáčik ani nemohol pohodlne usadiť a aspoň trochu sa vyspať.

20.7. Córdoba - Madrid - Valladolid

Ráno, keď svitlo, vysvitlo, že chlapci dvaja sú z Chorvátska a Ind je Ind. Všetci sme vystúpili v Madride a ešte sme sa stretli na toaletách, kde sme sa všetci očisťovali. Potom sa šlo do mesta a cestou do centra sme sa pristavili i pri dákom štadióne Santiaga Bernabeu. Úchvatné zábery v múzeu s podmanivou hudbou nám vháňali slzy do očí. Juraj zase musel ostať vonku a strážiť vaky pred zlým okolím.

Vlakom sme sa odviezli v meste do parku veľkého, kde sme si rozložili karimatky a chiliotcov a sami sme sa tiež nechali rozkladať na nich a potom aj sme spali. Nadránom okolo tretej poobede sme pokračovali a videli sme plno žobrákov, feťákov, max. odpadlíkov, stratených existencií a supermarket s chlebom na cestu.

Juraj si tiež kúpil chlieb, lebo pri prechádzkach po stanici v Córdobe spojených s pozorovaním okolia a dokonalých tvarov budovy stanice, spozoroval na lavičke 125 ESP, čo mu stačilo na nový chlieb a takto bol znova pri peniazoch.

Ďalej sme kvôli únave absolvovali len krátku túru a vyvalili šunky v ďalšej najbližšej tráve v tieni pod stromami. Juraj si napriek zaužívaným konvenciám nerozložil na tráve karimatku, čo pokladal v takomto peknom prostredí za zbytočné a doplatil na to. Ľahol si totiž do hovna a na novo vypratom tričku sa objavil smradľavý hnedý obrazec oválneho tvaru, ktorý znázorňoval odtlačok sračky. Toto primälo neboráka, aby si tričko vymenil.

Slovo dalo slovo a cestou sme našli obchodík s namakanými tričkami, lebkami, znakmi. Napríklad Andrejovi sa zamilovalo tričko ADIHASH (ALL GRASS SPORTS) so znakom Adidasu v tvare marihuany, Mišovi padlo do nosa tričko modré s nápisom HASH ultra a Jurkovi 666-Antichrist, či iné s prekrásnym pentagramom, či s Marylinom Mansonom, či... Keďže sme nemali peniaze, iba Andrej, nik nekúpil nič a potom sme ľutovali (aj Andrej). Na tejto uličke boli obchodíky s ojazdeným nábytkom i ručne urobeným a často kefované panvice a iné pretiahnuté haraburdy do pohody.

Vrátili sme sa na stanicu, zahrali šachy a sadli na vlak na svoje rezervované miesto. Ani sme sa nezahniezdili a už po pol hodinke bol čas preletu do "teplejších" vlakov, lebo ten náš sa pokazil. V novom vlaku, ktorý pre nás pripravili, sme videli spozorovať dve staršie dievčiny tváriace sa a afektujúce ako Mezejka a tá jedna len tak výzorovo ako Paťa Balagová. Mišo neveril a našiel si svojho podobitého Roberta de Nira, ktorý Jurovi pripadal ako nafučaný Belmondo. Okrem toho, oproti Jurovi dve sedadlá, sedela schopná kočka.

Už už sme boli vo Valladolide, keď sa to stalo. Zástavku pred Valladolidom sa to stalo. A že sa to skutočne stalo, môžu dosvedčiť ľudia sediaci okolo nás. Nový vlak sa pokazil a vyvrhol nás na zástavke pred Valladolidom. To bola už tma. A nasadli sme na nový vlak do Valldolidu. Došli sme tam o hodinu neskôr, no vlak šiel až o 3 hodiny do Lisabonu.
V čakárni oproti nám sedela maximálna...

			časť 2 14.7. Figueres - Barcelona - Tarragona ...sme spali len veľmi málo a krátko. Ráno sme zistili, že sa nachádzame medzi miliardami slimáčikov, ktorí nás obliezli od spacáku po vak, a aby toho nebolo, bolo. Jurko sa zobudil tiež, lenže hubu mal napuchnutú. Minulý deň totižto Juro chodil s celým okom. Mal ho vtedy totižto napuchnuté. Preto sme išli hneď preč na stanicu, kde sme sa o 11:00 mali stretnúť s Mišom. Bolo 08:00, a tak sme ešte hrali šach. Andrej opäť vyhral a ostal neporazený v šachu. Mišo prišiel napodiv už o 10:15, a tak sme neváhali a točili znovu. Do múzea Daliho, kde bola rada ako v Disneylande na chleba. Obraz sme si aj sochy všetky páčili a najviac sa Jurovi páčila ceruzokresba - portrét Daliho od Sebastiena Cavatr... Kultúrne vyžití sme sa vrátili na stanicu, a tu zrazu Michal čumí na tvrďasa, ktorý šiel okolo, a ten mu chcel preto po papuli dať. Napochvíľu došiel vlak a šli sme do Barcelony pozrieť Sagradu familiu. Pekné to bolo. V McDovi pri Sagrade sme počuli dve plnoštíhle Slovenky, ale tak sme sa im hanbili prihovoriť, že sme sa im naveľa ani neprihovorili a radšej sme šli do Tarragony, kde Mišo našiel krásne miestečko na útesíku pri lesíku. Blízo bola pláž so sprchou a more so slanou vodou. Pláž bola ale stráášne zasratá špinou. Keď sa šiel Mišo sprchovať, stretol iba niekoho. Boli to dva týpky. Jeden z nich mal fotra Gréka, matku Španielku a sestru elektrickú gitaru a druhý nevieš. Prvý žil, vyrastal v Nemecku a žije tu. Ponúkli Mišovi hašiš za 500 ESP - kocku, ale odmietol a račej si zafajčil zadarmo a bol "zhúlený jak sviňa". Kamarátom nepriniesol. Potom sme jedli a pili, až kým sme nepomreli. 15.7. Tarragona Ráno sme zjedli posledné konce zvyškov chleba a kúpili si nové a vodu a melón Andrej a Mišo kravinu a Juraj strážil veci na pláži. BREAK NEWS: Práve okolo nás prešli Slováci. Ako to vieme? Povedali: " Kurva, do piče!" Celý deň sme strávili lehaním na pláži a opalovaním sa na slnku a kúpaním sa vo vode a sprchovaním sa v sprche. Kde-tu si kde-kto kúpil kde-čo na ochladenie a tak. Ku večeru sme šli ešte chlieb kúpiť. S chlebom sú večné problémy. Stále neni. Problémy sú aj s Mišom. On totižto sa spáli, I keď sa natre.Juraj si pral dnes dve-tri štyričká. Celý deň sa teda nerobilo nič, iba prsa okukávali. Ale aj incident bol, lebo nevinne poletovali vzduchom kamienky a niekomu pretiekol kalich horkosti, lebo každý chcel mať karimatku čistú, bez kamienka, a tak bolo potrebné každý prílet a pristánie kamienka na vlastnej karimatke opätovať dvojnásobkom. Toto sa zvrhlo až na hrste kamienkov vhadzované do tvárí. Tentokrát v kombate nebol zapletený Juraj ale Mišo a Andrej. Po chvíli sa všetko skončilo, I keď Mišo sa ešte dráždením pokúšal šarvátku udržiavať pri živote. Umrela. Ako keby toho nebolo dosť urval sa I špagátik, na ktorom bola zaviazaná taška, v ktorej boli uskladnené fľaše (Mišo, Andrej) s vodou a vsunuté do ody morskej, aby sa ochladili. No a keď sa teda otrhol, tak vyplávala len Mišova fľaša, lebo nebola plná vody, ale iba nie. Keďže Andrejova voda mala panenskú blanu neporušenú-klesla do vôd medzi skaly a viac sa neukázala. Takto prišiel Andrej o vodu. A my sme (Mišo a ja) ešte boli telefonovať domov. Zožral 100 ESP, keď som volal Francúzovi, či k nemu... BREAKNEWS: Práve prešla okolo v pohode baba. ...môžme prísť, a ani som sa nedovolala v riti makovej bola stovka. Ale aspoň s otcom som hovoril na účet volaného. Ale ináč OK. Andrej je dnes večer nahnevaný a nebaví sa plynule so spolubývajúcimi. Asi muje smutno za vodou. V noci si Andrejko v blízkom bare kúpil cigy a zapaľovač a húlil jednu po druhej. Tretiu si už nedal, lebo už bol celý zhúlený. Večer sme ešte šli pozrieť prekrásny park. 16.7. Tarragona - Valencia Mišo skoro vstal, lebo videl oblaky, a preto sa preventívne zbalil, lebo videl oblaky a ostatných nezobudil, lebo videl oblaky. Keď sa ostatní zobudili, videli oblaky a preventívne sa pobalili, najedli a preventívne šli na stanicu na vlak, len tak preventívne do Valencie. Mišo kúpil ešte 4 vody, z toho 0 Jurovi, lebo Juro nechcel. Vlak bol plný, ale potom už nie a sme sedeli až do Valencie. Vo Valencii sme vystúpili na stanici. Ešte predtým Mišo udrel omylom a vakom mini chlapčeka po ruke a on rumázgal vo vlaku. Po meste sme sa prešli s vakmi, a tak sme hľadali park na oddych. Sme ho aj našli a oddýchli si. Jambo si zašil spacákom taštičku a vak otrhaný. Sme spálení, a preto sa nám vaky nechcú nosiť na chrbte, aby nebolel. Mesto vyzerá ako každé druhé, čo mu je podobné, čiže ešte sa tu vyníma obrovitánsko pozdĺž celého mesta asi dlhý park, v ktorom spočinuli naše rite. Keď sme ešte len vystúpili z vlaku, tak sme si okamžite rezervovali lístky do Malagy, ale už bolo nie, a tak sme si rezervovali do Cádizu, lebo na takéto linky dlhšie treba v Španielsku rezervovať si miesto. Keď sme centrum si prezreli, dozrela v nás chuť vrátiť sa na stanicu. Cestou sme si prezreli centrum, a kde sme videli, čo sme vidieť mohli: biele holuby, fontánu, chlapíka, ktorý spal na lavičke a tiekla mu slina, citrónovník na hlavnom námestí, Na stanici pri nás sedeli a sme ich videli, čo však len predpokladáme: bývalú pornohviezdu transvestitu (lebo tak vyzerala a mala veľké nohy a prst mužský a chrbát a tvár tiež), dvoch gayov, z ktorých jeden Jurkovi pripomínal Mária Kleina z Markízy svojím zženštilým úsmevom (na koniec, keď jeden odchádzal na vlak, druhý mu dal na pusu dlhý bozk, nežne ho chytil okolo pásu a lahodne mu na rozlúčku mávol), dve lesby (lebo 1 2hú držala za nohu a 2 1vú oblapila kolo dokola okolo stola ramien), ďalšiu koženú sexbombu a zopár pekných báb. S Andrejom a Jurajom bez Miša sme sa takmer stratili v meste, lebo sme tam každý chcel ísť na opačnú stranu, išli potom sme ako sa vrátili na stanicu. Cestou si na stanici Juraj kúpil pytlík maximálnych sladkostí (pelendreky, kola lahvičku, maršmellow) za 250 ESP. On si kúpil v Burger Kingu burger za 195 ESP, ktorý bol horší ako ten s McDo, ale sýtejší. Konečne sme sa dočkali vlaku. Vlak bol prenádherný. Presne ako sme očakávali. 17.7. Valencia - Cádiz Volal sa síce Estrella, ale bol skôr E-slimák. V kupé sme sedeli po 8 a nie po 6, ako bolo doteraz zvykom. V kupé sme naďabili na dva čechy, z čoho 1 bola žena, s ktorými sme takmer ani slovo neprehadzovali. Zato do kupé nám nazrel iný Čech, a tak bol rád, že stretol toľko podobnojazyčných ľudí, a že sa môže s nimi dosýta nakecať, až nič nepovedal a jeho rozhovor sa po 5 sek. ticha zakončil slovami "tak čáu". V kupé sme sa ešte predtým obávali, aby sme do kupé nedostali smradľavého deda a dedo tam naschvál bol. V kupé sme spali natlačení ako sardinky. Nohy si Juraj vyložil ako aj Andrej protisediacemu na stoličku, teda navzájom sme si, ale Juraj ich mal tak blízko dedovej hlavy, že ten sa až zobudil, čo cítil. Prerušovane sme spali až do Cádizu o 10:30, ktorý nás na prvých 5 pohľadov nenadchol, ale ten 6ty bol osudový. Najprv sme zisťovali, ako nám idú lode a zistili sme, že od afrického kontinentu nás delí len 4000 ESP. Tak sme nešli a ostali lehovať na pláži, o ktorú sa, ako aj o okolie, dobre starali. To sme mohli potvrdiť aj pri večernej prechádzke mestom pobrežím, kde bola kopa stánkov s kravinami a tamtamami za 3000 ESP a všade bola kopa ľudí a kočiek a asi celé mesto vyšlo v ten večer v nedelkových šatoch von. Predrali sme sa až na neosvetlenú pláž (len tak tak, že sme neosvetlenú našli, lebo všade boli reštaurácie a lehátka, napriek nočnej 22:30 hodine), kde sme sa vykoprdli. Bolo to za nejakým vojenským objektom, a aj kamera nás sledovala, no napriek tomu bolo počuť diskotékovú hudbu a observovali nás aj všelijakí corgoni a hádzali nám tam zeleň a vykrikovali aj o tretej ráno. Ráno sme sa zobudili a zistili, že sme mokrí na spacákoch, a že venčeky žerú mravce a vôbec, že všade naokolo sú mravce. Piesok bol jemný ako prach a múka a tažko sme sa ho zbavovali. 18.7. Cádiz Ešte včera sme si na pláži z piesku postavili pieskový úd, čo v nás vyvolalo potreby pristaviť celé telo. A neostalo len pri potrebách. Chlapík vytvorený bol nádherný a urastený, a keďže bol príliv, za chvíľu ho zaliala voda. Predtým však vzbudil všeobecný obdiv hlavne u malých detí, ktoré porovnávali svoj (malý) a chlapíkov (nadmerný) úd. Ráno sme sa teda premiestnili späť na pláž, kde sme boli predtým (kde sme stavali chlapíka), lebo sme si pamätali, že na tejto pláži sú na okraji medzi cestou a pieskom, betónové oddelenia ako také, a na nich sa dá vylihovať bez toho, aby nám dačo znehodnocoval. Cestou sme videli nespočet upratovačov, ktorí upratovali pláže a chodníky od špín a planktónu. Na pláži sme sa najedli a Mišo bol lístky z Madridu do Lisabonu rezervovať a Andrejovi sa cestou roztrhol remienok, čo cez pleco sa dáva a sú dva a držia vak na chrbte, a tak si to musel zašívať. Inak jemu sa už celý vak rozpadáva. Toto nebola prvá vec , čo musel na vaku zašívať. Andrej bol dlho v meste, lebo tam bol dačo kúpiť a našiel trhy a trhal sa tam dosť dlho, až kým neprišiel späť. Potom sme už nerobili nič iné, len ležali, pili, jedli, kúpali sa. Blízo sedeli, teda ležali 15 ročné (asi) kočky so super kozami a každú chvíľu si od nás pýtali fuego (oheň), či mušero (zapaľovač) alebo cigarety, a tak to robili celý deň. Týmto nás chceli zbaliť, ale my že nie, že s hocikým sa do reči po španielsky nedáme. Dali sme sa však do reči večer, keď už bola okolo 22:30 tma, s chlapíkom mladým, z ktorého sa vykľul dealer drog. Ponúkal 25 jointov (hašišových) za 5000 ESP, ale my (Andrej, Mišo) si kúpili len 2 za 1000 ESP. Ponúkal aaj kokain, ale my že nie, že my len takéto zvykneme fajčiť. Chlapíkov tu bolo prišlo veľa dosť a boli všade naokolo a sprvoty sa nám zdali nebezpeční. Po jednej vyhulenej cigaretke ktorú nám dealer nabali, sme si pobrali slivky a pre istotu sme sa inde presunuli. Andrejko, ktorému to skutočne myslelo však zistil, že oni nám vlastne vôbec nechceli zle, len chceli (podľa neho) dve cigarety, a keď sme im ich nedali, poslai na vízvedy 3 baby, aby sme im dali a mi sme im dali, a tak bolo všetko v pohode. A že keby sme ani im nedali, tak by nás zmlátili. My sme sa však aj tak polepili a bzinkli. Aj navyše Andrej rozumel ako sa o nás aj iná skupinka vyvrheľov baví. Boli to normálni chlapíci. Sa z nás ujebávali, že sme sa posrali kvôli tomu. Našli sme si po preveselej ceste plnej smiechu miestečko pri fontánke (to podľa Andreja, no v skutočnosti to bola obyčajná oázka s palmami), tu sme sa zložili a hneď na to začal mať Andrej ukrutné problémy s kôpkami piesku, ktorá sa pri neopatrnom manipulovaní dostala na jeho karimatku. Nešlo ju sfúknuť, ani keď okolo nej metal rukou sa nepohla. Musel teda spať s kôpkou piesku na karimatke a s plným močovým mechúrom v gaťoch. Nemal ho totiž ako vyprázdniť, lebo sa už vyzul. Potom sa chvíľu viedol nesúrodý dialóg popretkávaný smiechom a potom sa každý venoval sám sebe, to znamená, že sa rehlil len pre seba a občas si aj niečo len pre seba vtipné poznamenal. Spali, I keď Andrej sa chystal pozerať futbal v dákej krčmičke, lebo sa hralo finále majstrovstiev Ameriky Brazília-Uruguay. Nešiel, lebo spal. 19.7. Cádiz - Córdoba Ráno sa vstalo a zistilo, že Mišo pri nemotornej manipulácii s jointom narobil Jurkovi na spacáku štyri ako prštek veľké dierky. Zase sme sa potom vrátili na naše pôvodné miesto a daktorí šli nakúpiť potraviny. Nič sme nerobili až do tretej, keď sme šli na vlak. Cestou-necestou sme sa zastavili v supermercadove a kúpili, čo sa kúpiť Dalo. Po nástupe do vlaku sme z okna vlaku videli nádhernú umývačku okien vlakov. Mala veľkú parochňu, natreté pery, preafektované pohyby a volala sa transvestit. Ale zato vo vlaku sedela pekná pätnástka pár sedadiel oproti Andrejovi a stále si vymieňali milé pohľady a usmievali sa jeden na jedného. Ona stále jedla. My sme tiež s tam najedli, a keď sme boli ako jedle po jedle, sme vystúpili v Córdobe na veľkej novej stanici a tam a v blízkom parku sme prečkali (a prekýchali) 10 hodín do 02:22 na náš ďalší vlak. Dagdo v parku vyfajčili aj ďalšiu jointu, ale ten bol slapší. V parku lietali netopiere, no podľa Miša to bola iba dáka obdoba cikád (či oni samé). Ani sme sa nenazdali a po pár hodinách nudy a ešte predtým v parku Mišo sa zahľadel na staršieho pána lačným pohľadom a tomu neostávalo nič iné ako ponúknuť Miša a aj nás chipsami. My sme ako správni Slováci neodmietli. Vo vlaku sme do kupé si sadli k trom ľuďom a dvaja z toho sa rozťahovali na 4 sedadlách a jeden bol Ind a smrdel, lebo prdel a sedel vedľa Andreja a ten trpel a nemohol dýchať a spať. Jurko sedel oproti nemu a keďže bol urastenejší (Ind), tak sa chudáčik ani nemohol pohodlne usadiť a aspoň trochu sa vyspať. 20.7. Córdoba - Madrid - Valladolid Ráno, keď svitlo, vysvitlo, že chlapci dvaja sú z Chorvátska a Ind je Ind. Všetci sme vystúpili v Madride a ešte sme sa stretli na toaletách, kde sme sa všetci očisťovali. Potom sa šlo do mesta a cestou do centra sme sa pristavili i pri dákom štadióne Santiaga Bernabeu. Úchvatné zábery v múzeu s podmanivou hudbou nám vháňali slzy do očí. Juraj zase musel ostať vonku a strážiť vaky pred zlým okolím. Vlakom sme sa odviezli v meste do parku veľkého, kde sme si rozložili karimatky a chiliotcov a sami sme sa tiež nechali rozkladať na nich a potom aj sme spali. Nadránom okolo tretej poobede sme pokračovali a videli sme plno žobrákov, feťákov, max. odpadlíkov, stratených existencií a supermarket s chlebom na cestu. Juraj si tiež kúpil chlieb, lebo pri prechádzkach po stanici v Córdobe spojených s pozorovaním okolia a dokonalých tvarov budovy stanice, spozoroval na lavičke 125 ESP, čo mu stačilo na nový chlieb a takto bol znova pri peniazoch. Ďalej sme kvôli únave absolvovali len krátku túru a vyvalili šunky v ďalšej najbližšej tráve v tieni pod stromami. Juraj si napriek zaužívaným konvenciám nerozložil na tráve karimatku, čo pokladal v takomto peknom prostredí za zbytočné a doplatil na to. Ľahol si totiž do hovna a na novo vypratom tričku sa objavil smradľavý hnedý obrazec oválneho tvaru, ktorý znázorňoval odtlačok sračky. Toto primälo neboráka, aby si tričko vymenil. Slovo dalo slovo a cestou sme našli obchodík s namakanými tričkami, lebkami, znakmi. Napríklad Andrejovi sa zamilovalo tričko ADIHASH (ALL GRASS SPORTS) so znakom Adidasu v tvare marihuany, Mišovi padlo do nosa tričko modré s nápisom HASH ultra a Jurkovi 666-Antichrist, či iné s prekrásnym pentagramom, či s Marylinom Mansonom, či... Keďže sme nemali peniaze, iba Andrej, nik nekúpil nič a potom sme ľutovali (aj Andrej). Na tejto uličke boli obchodíky s ojazdeným nábytkom i ručne urobeným a často kefované panvice a iné pretiahnuté haraburdy do pohody. Vrátili sme sa na stanicu, zahrali šachy a sadli na vlak na svoje rezervované miesto. Ani sme sa nezahniezdili a už po pol hodinke bol čas preletu do "teplejších" vlakov, lebo ten náš sa pokazil. V novom vlaku, ktorý pre nás pripravili, sme videli spozorovať dve staršie dievčiny tváriace sa a afektujúce ako Mezejka a tá jedna len tak výzorovo ako Paťa Balagová. Mišo neveril a našiel si svojho podobitého Roberta de Nira, ktorý Jurovi pripadal ako nafučaný Belmondo. Okrem toho, oproti Jurovi dve sedadlá, sedela schopná kočka. Už už sme boli vo Valladolide, keď sa to stalo. Zástavku pred Valladolidom sa to stalo. A že sa to skutočne stalo, môžu dosvedčiť ľudia sediaci okolo nás. Nový vlak sa pokazil a vyvrhol nás na zástavke pred Valladolidom. To bola už tma. A nasadli sme na nový vlak do Valldolidu. Došli sme tam o hodinu neskôr, no vlak šiel až o 3 hodiny do Lisabonu. V čakárni oproti nám sedela maximálna... pokračovanie (3)