2000 MAROKO

A utorok 2.8.
BA VIEDEŇ

Vstúpil som na vlak do Viedne lebo som si kúpil spiatočný lístok. Teda som okolo siedmej večernej išiel. Sprvoti som sedel na schodoch vagóna lebo som kýval občanom ktorí ma prišli odprevadiť a po čase som si šiel vybrať kupé z pestrej ponuky. Ako som tak menil polohu sedmú na polohu stojnú išiel okolo revízor ale akoby som bol vyrobený z priesvitného materiálu, išiel na záchod a tak sa naše cesty rozišli lebo ja som šiel do kupé. Keďže väčšina spolucestujúcich pocítila neodolateľnú potrebu spať práve vo vlaku do Viedne, a to nie hocijako ale poležiaci, museli sa rozvaliť na celé kupé a predstierať, že už dávno spia a že by bol hriech budiť ich a pýtať sa či majú voľné miesto. Kým som našiel vozeň s voľným kupé a nikde nikto kto by mi orazil či štikol lístok a tak navyše nemám ani pečiatku v pase a teda mi ani poistka euro26 nebude platiť lebo pečiatku treba no a tak som si pomyslel že možno vo Viedni je nejaká pasová kontrola.

Na stanici som už teda a bolo načase sa rozhodnúť kam toto leto. No ja som akože plán mal lebo som sa mal stretnúť s kamarátmi v Montpellieri, ale to až zapár dní a interrail mi začal platiť už včera no tak čo by som si niečo zatiaľ nenavštívil aj sám že, no ale čo ako. Pozerám a hľadím na tabuľu odchodov vlakov a ako tak pozerám tak som vzhliadol vlak vlakúci ktorý by bol ochotný ma odviesť do Milána. Ja že no tak teda dobre, však v Miláne som nebol ešte moc a možno odtiaľ pôjde priamy spoj do Montpellieru. Vlak išiel za päť minút a tak som colníkov nehľadal a rovno som nasadol.

Akurát som sa pýtal spolucestujúceho maďarskej národnosti v kupé kade že mám ísť do Milána lebo sa vezem do Milána teda akože kedy vystúpiť ale on nevedel moc po anglicky teda vôbec a ja zase po maďarsky ani kesenem no a tak som sa prd dozvedel. Čo som sa však dovtípil z jeho intonácie hlasu a kľúčových slov bolo, že vo Venezii musím o 3.30 prestúpiť a 5.dačo mi ide prípoj. No čiže dúfam že sa zobudím aj bez budíka ktorý nemám, lebo ináč sa dostanem do Ríma.
A možno by som sa tam aj mohol dostať. No to je dobrý nápad! Rozhodol som sa, že idem do Ríma a môžem pokojne spať. V kupé poletoval leták o vlaku fakty a fakty vraveli, že Rím je tu o 9.20. čiže idem do Ríma prídem neskôr do Montpellieru. Začínam mať dobrý pocit z môjho plánovacieho talentu. Ani foťák nemám lebo dúfam že dakto mať bude.

Akurát prišiel revízor a označil mi môj interrail a ani nemal výhrady k jeho pravosti. No a keďže prvá pečiatka je základ už som sa prestal báť. Maďar mal tiež interrail.

V kupé sú samé pašije lebo smer Rím no a tak obrázky svätých po stenách sú vhodným interiérotvorným a estetickým doplnkom. No na Rím som doma ani nepomyslel ale všetky cesty vedú do Ríma.
Maďar sa vytratil okolo jedenástej lebo asi našiel voľné kupé lebo podchvíľou sa vlak značne vyprázdnil a tak som si z môjho kupé spravil posteľ vďaka multifunkčným sedadlám umyl zuby vybral spacák zavrel záves spal. Spal ako spal lebo okolo nejakej hodiny prišli mi do kupé štyri mladé černošky a že nech im dám sedadlá do pôvodného stavu a nasáčkovali sa tam. Boli hlučnejšie ako by sa patrilo na noc čiže so spaním som sa rozlúčil. Hovorili prazvláštnym druhom angličtiny zmiešanej so slovami ich jazyka asi. Na chvíľu zrazu stíchli. O hodinu som sa zobudil a devy boli za horami za lesmi čo znamená, že už neboli v kupé. Snívalo sa mi, že som sa ich spýtal čo je to za jazyk a jedna odišla pre slovník že si to tam nájde ale potom sa už nevrátila a tak názov neviem. Zjedol som dva sójové rezy, iné nič.

B streda
RÍM

8.11
Akonáhle som vložil písaciu potrebu do dlane tak sme vošli do takého dlhého tunela že sa nič písať nedalo.

No hrozné veci. Lebo okolo šiestej tu bol revízor no nie prvý ako by sa na prvý pohľad zdalo ale iný a to preto lebo začal vyzvedať že odkiaľ som a prehliadal si interrail môj od hlavy po päty. No a ja že zo Slovenska že pravdu poviem veď je to tam aj napísané a on že musím platiť príplatok lebo toto je vlak zvláštny rýchly nočný a tu mi lístok neplatí. A ja že v pohode ale že mám iba marky tak nech mi to premení na marky a on vybral nejaký paprístroj a vyťukal sumu a predložil ju mojím zrakom. Bolo tam niečo cez 22000DM. Ja som oči vypleštil, lebo toľko som fakt že nemal a nezmohol som sa na nič iné len WHY? A on že môj lístok platí na intercity a toto je euronight čo mi síce došlo ale neráčil som vedieť že mi lístok neplatí keď predchádzajúci revízori boli spokojní. No a keďže som sa tváril vymleto tak to týpek vzdal lebo asi vedel že 400000SK pri sebe nemám tak len škaredo pozrel a išiel ďalej. Neskôr prišiel ďalší revízor ale ten bol v pohode a len mi to štikol. Toľko je tu tunelov že píšem aj naslepo a tak mám kostrbaté písmo. Štipol ma komár na 3 miestach alebo ma štipli 3 komáre na jednej ruke no a tak ma to svrbí no a tak sa aspoň škrabkám.

Ráno, keď som zbalil spacák, privítala mi do kupé šesťčlenná skupinka americká a to otec matka druhá matka či kto a dve tlsté pubertiačky. V Ríme som si zistil odchod vlaku do Nice Ville ktorý ide o 23.15 a príde do Nice okolo 8 hodiny zajtra. Takže mám celý deň na Rím. Šiel som na informácie pre mapu ale mapu nemali. No čo mi ostáva, lebo tu nieje ani kníhkupectvo žeby som si pozrel čo kde je a tak že idem si to hľadať sám akože tie monumenty. Tak som vyšiel z budovy a šup do prvej uličky idem idem ale nikde nič a vak je ťažký a tak som sa po hodine vrátil a mapu čo vtedy nemali už mali aj pár letákov a podľa mapy som rad radom prešiel pamiatky a kde tu jedol. Čo som aprecioval moc bola fontána di Trevi do ktorej som mincu vhodil, lebo ako povesť či kto hovorí, kto tam mincu hodí do mesta sa znova vráti. Hodil som tam mincu marockú lebo som taliansku menu nemal. Len sa tak tam usmievam na sochy vo fontáne a tu zrazu prišlo 50 žlto odetých turistov. No fakt boli všetci v žltom tričku a žltej čiapke.

Idem si tak kade tade a vošiel som do temnej uličky kde spávajú bezdomovci, ale teraz nespali ale sa pozerali na nás. Predo mnou šiel 60ročný párik a zrazu jeden zo sediacich vstal podišiel k nim otočil sa chrbtom vypučil riť a uflatuloval si melodickým spôsobom s akcentom na konci a bez slov sa vrátil na svoje miesto. My sme bez slova išli ďalej. Nieje možné nevšimnúť si aroganciu vodičov, ktorý úplne ignorujú chodcov, grafitti , ktoré tu skoro vôbec niesu, dievčatá, ktoré vyzerajú ako z módnych časopisov a ktorých je tu požehnane, ale aj muži sú pekní.

12.10
Oddychoval som v parku Castel st. Angelo. Škriekajú vtáky. A ako som tak ležal v tráve prišiel ku mne priateľský pes, taký aký bol v maske, a ňuchal ma a ľahol si mi do lona a chcel aby som ho hladkal a hral sa s ním. Potom sa vrátil k majiteľovi.
Bol som na verejnom WC kde bolo modré svetlo aby som si ja a iní nemohol pichnúť do žily ihlu. No tak som sa aspoň vykadil. Bolo tam čisto a príjemne chladno lebo to tam čistil taký mladý chalan a v kuse si spieval na celé záchody vrieskal. No a tento, keď som odchádzal, pravil že 500 lír čikoľko. No a kde ja vezmem líry tu na záchode? keď som ich nemenil a tak som mu ponúkol dirhamy mince lebo tie som mal. Nechcel.

Pešo som sa prepravil na nám sv. Petra v Ríme až ma hlava bolela a úpal klopal na dvere. A ja že super že idem dnu a oni že hohohó kamže kam v krátkych nohaviciach? Len v dlhých. No a tak som musel celý vak vybaliť lebo rifle som mal na spodku a obliecť si rifle. A ja že super že idem dnu a oni že hohohó kamže kam s vakom? Do úschovne s ním.. Pri úschovni v suveníroch som si prečítal všetko čo som chcel vedieť o monumentoch čo som navštívil. Nakoniec som sa do chrámu dostal. Vošiel som cez bránu na ktorej bolo napísané že kto sem vojde tak sa chce dať do rúk božích čičo no a ja som pritom si šiel iba fresky Michelangelove a oltár Berniniho pozrieť. Fakt že to bolo nádherné a obrovské a majestátne a uvedomil som si tam, že ja som vlastne ešte nič krajšie v živote nevidel. Aj v katakombách som bol a všetko som si do detailu prezrel a potom som si urobil ešte jedno kolečko a šiel von.
Snažím sa chodiť v tieni a pijem z každej rúrky z ktorej tečie voda. Som zvedavý akú lepru dostanem. Ale nemal by som, lebo som očkovaný proti hepatitíde a a b.

18.27
Som v nejakom zvláštnom veľkom parku kopcovitom, pred sebou mám Koloseum a za sebou kopec Arabov a okolo seba kopec hovienok. Normálne, úplne bežne sa bojím, lebo keď som hľadal priestor, kde by som sa najedol, dostal som sa v tomto parku na úplný vrch kopca kde som sa zrazu ocitol v epicentre nejakej rumunskej či akej komunity, ktorá tu bola usídlená asi, lebo po stromoch boli povešané oblečenia, po zemi deti a špina a v riti tma. Všetci na mňa zazerali a tak som sa vrátil nižšie, čo najďalej od týchto cudzincov, medzi príjemnejších návštevníkov parku. No a to sa už stmievalo a večerilo a do parku sa začali zbiehať mladí skupinkoví grázli. Za chrbtom počujem krik, niekto sa tam háda ale radšej sa na nikoho nepozerám aby som sa nedostal do konfliktu. Ani som radšej nejedol.

V meste je ale viac starých ľudí ako mladých, viac malých áut ako veľkých a milón mopedov ako tisíc.
Už som robil:
2x fotil ľudí čo ma o to požiadali
1x informoval týpka koľko je hodín
1x požičal pero nejakej babe čo písala pohľadnicu asi hodinu
Keď som videl všetko čo som chcel bolo niečo pred siedmou a za 4 hodiny cca mi ide vlak. Všetko teda v pohode stíham a ani nemám otlaky a som fascinovaný. Aj antické stavby boli v pohode.

21.45
Jedol som v nejakom malom parku teda dosť veľký bol a boli tam v radoch stoličky lebo to bolo nejaké záhradné kino. Celý rád som si tam sadol a celý sa najedol sa. Film dávali až za hodinu čiže škoda lebo to bol Almódovar.
Zjedol som koláč čo mi sestra spravila potom som sa pustil do opravy topánky či mi cesta zničila, lebo som si zobral tie tenisky čo som mal aj minulé leto a už boli deravé a roztrhané a pohodlné. Tak som si zobral predvídavo z domu spofaplast, že si to budem cestou priebežne lepiť. Prisadol si ku mne nejaký pán Talian a dačo mi povedal po taliansky. Prikývol som súhlasne, ale nerozumel som mu ani slovo. Pokračoval som v oprave obuvi. Chlapík mi začal niečo rozprávať a ja že don't understand a to ho primälo, aby sa so mnou pustil do rozhovoru. Keďže nehovoril ani po anglicky ani po francúzsky, nemal som si s ním čo povedať. Ale on si mal toho čo povedať so mnou. Vravel mi po taliansky o tom, že pozná Slovensko, teda Československo a hlavné mesto Pilsner ako to pivo a potom spustil o politike a komunizme bez kriminality, Che Guevara, Castro a tak. Pol hodiny hubu nezavrel a tak som pol hodinu prikyvoval. Zachránil ma začiatok premietania, lebo sme museli odísť ak sme nechceli platiť. Večer sa začali ulice plniť Arabmi ktorý vyzerali nebezpečne. Tak som šiel na stanicu lebo už sa mi nič nechce robiť teda že som unavený teda že ma nohy bolia. Predsa len som sa stretol z graffiti, ale to boli len hákové kríže a rasistické oznamy.
Na stanici sú na každom rohu žandári a človek si ani na zem sadnúť nemôže lebo hneď pribehne žandár a vstane. Ostávajú mi dve hodiny a tak som si prezrel aspoň stanicu a ľudí čo sa tu striedali.

C štvrtok
NICE - MONTPELLIER

Do Nice som sa viezol s rodinkou talianskou trojčlennou a boli taký tlstí ako balóny. Hlavne ten syn. Ako slon. V živote som nevidel takú guľatú hlavu. Mal asi 11 rokov. Zabarikádovali sme sa do kupé, zatiahli čo sa dalo, zležnily všetky sedadlá, čiže sme mali veľkú posteľ, umyli zuby a pospali. V noci však vypli klimatizáciu a okolo piatej som zistil, že sa tam nedá dýchať a tak som otvoril mini vetracie okienko, ktoré našťastie nebolo zamknuté. Potom som ale zistil, že sa tam nedá spať, lebo je tam strašný hluk. A nemohla byť stiahnutá roleta, čiže spať sa určite nedalo. Iba trochu. Nie raz som sa zobudil s chlapcovou nohou na mojej hlave. Strašne som sa ani hýbať nemohol jak sa na mňa tlačil.

V Nice som skočil na pláž, no skočili ako skočil, lebo pláž bola dosť ďaleko, ale som mal dve hodiny do odchodu vlaku do Montpellieru. Keďže som v Nice ako doma hneď som šiel na našu obľúbenú pláž z minulého roku. Tam som sa osprchoval, zjedol ovocné čočky, natrel sa opaľovacím krémom Sonnea, nasadil si slnečné okuliare Polaroid a chytal bronz B. Ráno trocha spŕchlo S ale teraz je pekne P. Do mora som nešiel lebo sa mi nechcelo.

zapeť 12
Musím písať náhradným perom lebo to predtým som stratil a to už som vo vlaku s destináciou Montpellier. Vive la climatisation! Cítim sa čisto ako pred pár minútami osprchovaný a prádlo vymenený. Vlak sa pohol a ani tu nie je moc ľudí a som teda fakt zvedavý, či ma bude niekto čakať na stanici tak ako sme sa ešte v Bratislave dohodli. Vo Francúzsku dosť chytajú interrailistov tak som sa trochu obával, ale stala sa úplná haluz. Revízor nešiel jeden ale dvaja. A každý z inej strany a kontrolovali. Stretli sa akurát pri mne a každý si myslel, že ten druhý ma skontroloval a tak zase nemám pečiatku. Je tu taká vymletá pani lebo má hudbu na mobile úplne na plné gule a každú chvíľu jej to zvoní a to ma deranžuje.

Sme v Nimes a je 16.oo. Hladný som jak prasa, už aby sme boli v Montpellieri. Tipujem takých 15 minút a ešte navyše máme retard environ 5 min. a odchádzame o 16.03 takže neviem neviem. Ale hladný to som. Mám dojem, že dojem to kurča čo mi ostalo, otvorím chlieb a ešte si asi dám syr aby neskysol a možno ešte aj koláč a už som tu vo vlaku zjedol 2 sójové rezy lebo ich mám 12. No a vlak je už dosť plný.

19.06
Dosť na sračky. Došiel som do Montpellier a hneď som nevedel čo mám robiť, tak som si tam niekde sadol a najel sa. Lenže sa mi vyliala voda a tak ako som na zemi sedel vnútri tak som mal mokrú prdel a musel som tam aj dlážku poutierať a to tak, že som položil kôš teda tú papierovú krabicu na vodu, nech do nej vsiakne a vyparil som sa. Oni tam majú namiesto košov na stanici len plytké papierové krabice aby do nich nikto nedal nálož. Sú tu samí mladí ľudia a strašne množne. A potom som sa rozhodol ísť pozrieť do mesta kde som aj zablúdil. Keď si tak idem zrazu do mňa sotil nejaký hlupák a to naschvál a hneď sa mi zdal podozrivý. Až som sa zľakol. Ale potom som sa zotavil z tejto stresovej situácie a že idem do banky pre franky. Kým som našiel nejakú banku tak som umrel, lebo nikde nebola až nakoniec bola a ja celý šťastný že idem dnu ale dvere začali pípať a že mi neotvoria a tak som to viac krát skúšal a nič. Až som si prečítal, že s batožinou nie a že si ju mám uložiť do skriniek tu vedľa. Skrinky mali asi 30x30x30cm a môj vak troška viac a ani len karimatka sa mi tam nezmestila a tak som sa s bankou rozlúčil a pokračoval ďalej. Dostal som sa na jedno z najhlavnejších námestí a tam som si dal oddych. Bolo tam pódium a ethno rytmy a tamtami a kopec mladých týpkov od výmyslu farby oblečenia vlasov a to fakt lebo také vlasové výtvory som ešte nikde nevidel a bolo jasné že toto mesto je mesto študentov a univerzít. Som pokračoval hľadať banku či zmenáreň. Našiel som poštu a tam som si ich zamenil. Poplatok 20 frankov. Ostalo mi 80. Akurát na telefónnu kartu. No a to ma ešte zastavil nejaký mladík a chcel odo mňa peniaze a tak som mu ponúkol aspoň keks ale nezobral si a odišiel.
Vrátil som sa na stanicu a na informáciách som požadoval informáciu kde je rue Anatole lebo tam teraz býva Jožov kamarát s ktorým Jožo chodil štyri roky na lyceé v Maroku a keď skončili, tak sa Jožo vrátil na Slovensko a milý chlapec pokračoval v štúdiu na univerzite v Montpellieri teda tu. Volá sa Jae Boam a je z Kórei či odkiaľ. No a u neho sme sa mali stretnúť. Jožo s Andrejom sa sem dopravia stopom lebo Jožo mal svoj lístok interrail kam mu vytlačili národnosť Marockú a on má pritom slovenskú a pritom to napísali ako Maroc a nie Marocco. No a tak musel za tým týpkom ísť reklamovať to a on to jednoducho vygumoval a vytlačil tam Slovakia ale bolo vidno, že je to gumované. No a tak sa bál ísť na to a teda išli stopom. No a ešte sme sa tu mali stretnúť s Maťom a ten sa sem dopravil vlakom ale ináč ako mi lebo on bol predtým ešte s Lúčnicou, kde tancuje, vo francúzsku a tak sa dopravil sám, tiež interrailom. No a ešte sme sa tu mali stretnúť s Mirom a ten mal prísť tiež z francúzska, ale on tam bol u svojho bývalého korešpondenta (ešte z výmenných pobytov z gymnázia) v Bretónsku, tiež interrailom. Tak som teda na informáciách vyčkal pol hodinovú radu a sa spýtal, kde je rue Anatole. A ona že oni také informácie nedávajú, že len o vlakoch a že takéto informácie sa dávajú inde ako. Inde mi povedali kde je rue Anatole France. A nebola ani ďaleko, čiže ak pre mňa nikto nepríde tak tam pôjdem sám. Ale zatiaľ počkám v blízkom parčíku medzi inými homelessmi a trampami čičo to sú zač a môžem tam medzi nimi aj spať, keby niečo, lebo ich je tam strašne veľa a tak sa nemám čoho báť. Ale zatiaľ som ostal sedieť pred hlavným vchodom do stanice a čakal. Pochvíli sa prichomietol nejaký štyridsaťročný pako a začal mi hovoriť, že ho okradli a nič mu nenechali a že tak potrebuje prachy na cestu do svojho rodného mesta ale ja som ho bohužiaľ bozal a nič mu nedal. No a tak šiel za inými sa pýtať, ale im už nepovedal že je Nemec, ale že je napr. Bulhar a tak. Neskôr sa vrátil si ku mne sadnúť, ale to už bol úplne opitý. Ja som jedol. A potom počujem krik a zo stanice vybehol za pomoci polície taký ružovovlasý pankáč, celý potetovaný a farebne pomaľovaný s alkoholom v ruke o nadával flicom do pedálov a jich matkám do kuriev a iné. No lebo na stanici je zákaz mať alkohol, alebo fajčiť, ale tu je taká anarchia, že sa fajčí a pije všade. A strážna služba ho aj chcela chytiť, ale on sa im vždy vyšmykol a chcel sa stále dostať na stanicu a tak sa tam pred vchodom hádali a on ich oblial alkoholom a keď odišli tak znova vbehol do stanice a kričal na nich a oni viac ako z dverí nevyšli, lebo mali len stanicu strážiť. Potýčku si všimla asi 30 členná skupinka anarchistov a toxicos a iných s rôznymi náradiami a všetkými svojimi vecami z parku a tak sa vybrali ku stanici a zborovo začali vykrikovať hey hey na plné huby čičo a rôzne nadávky na policajtov blížili sa ku stanici lebo bolo okolo pol deviatej a chceli ísť na vlak. Chvíľu tam robili hurhaj a bubnovali a kričali no a potom vošli do stanice. Čakajúci pred stanicou prejavili spolupatričnosť a tiež si zanadávali.. Asi o pár minút prišlo asi osem policajných áut a kopec motoriek a kopec policajtov s pištoľami a vbehli do stanice a začali naháňať anarchistov a mlátiť ich obuškami a niektorých a niektoré zatkli a keď prišiel vlak tak im nedovolili doňho nastúpiť a vyhnali ich zo stanice a mladí vzbúrenci kričali a bili a kopali a ničili zariadenie a vrátili sa do parku, ale už ich bolo menej, čiže asi sa niektorý do vlaku nakoniec dostali. Ešte kde tu bolo počuť nadávku. V parku mali taký strom, ktorý si určili ako wc. Strašne smrdelo, no ale kde inde som sa mohol vymočiť, keď na stanici sa platilo a inde nebol roh. Keď ma už prdelka omíňala z neustáleho sedenia, šiel som na tú ulicu Anatole a idem a idem a išiel som popri tom parku a z nejakého stromu vzlietlo asi milión vrán a strašne strašidelne škriekali a lietali na jednom mieste ako roj ôs a lietali nado mnou no a neosral ma jeden? Jeden ma osral na moje novo vymenené tričko a tak som bol trocha mimo a musel som sa šúchať o okolité múry osratou časťou, aby som to zotrel, lebo som nemal žiadnu servítku. Ako sa tak trem, prešlo okolo mňa asi šesť veľkých požiarnických áut a nehorázne hučali majákovo a autá trúbili a ešte aj tie vtáky škriekali a ja som sa trel a cítil sa ako že je tu fakt CHAOS. Vyzerá to tak, že tu ani nie sú konformný ľudia. No ale ulicu som nenašiel a tak som sa vrátil na stanicu a pozrel si mapu presnejšie a našiel som nakoniec tú ulicu aj dom, ale jeho meno na zvončekoch nebolo a tak som zazvonil na všetky, ale nikto mi neprišiel otvoriť a tak som sa vrátil na stanicu a zavolal Jae Boamovi na mobil, že som mu tam zvonil a nikde nikto a on nato že je teraz au boulot lebo roznáša pizzu a že sa vráti o desiatej a že ma dnu vpustí. Ja že super, že no konečne. 10 frankov kreditu z karty telefónnej som predal nejakému francúzovi, lebo strašne chcel volať a celú kartu si kupovať nechcel a v meste nieje ani jeden mincový automat. Okolo desiatej som šiel k Boamovi. Prišiel na motorke a otvoril mi a pokračoval v roznose pizze. Povedal, že chalani sú už tu. A fakt. Vyšiel som na piate poschodie, kde mal prenajatú v podkroví izbu cca 2x2,5 metra, kde bol kuchynský kút sprcha a záchod ale stáť sa dalo len tesne pri dverách lebo ďalej sa už človek musel skloniť lebo tam klesala strecha. Bolo tam jedno strešné okno.
A chalani tam vyhúlene ležali na matraci, ktorý slúžil ako posteľ a počúvali Boamove cédečka. Otvoril som dvere a oni že čo ja tu? Že oni čakali na stanici a neprišiel som. Vysvitlo, že oni čakali pri zadnom hornom a ja pri prednom hlavnom vchode. No ale hlavne že sme zdraví a šťastní tu. Maťo došiel ako prvý a chalani po ňom a tak teda ešte čakáme Mira. a potom hor sa do Maroka.

Okolo 22.00 environ sme išli za zábavou do mesta. Kopec ľudí a hudba a breakdance a všelijaké performance a umelci. Keď sme všetko videli a keď sme nakreslili nejaké veci na zem, lebo sa mohlo a boli tam nato aj kriedy, tak sme sa okolo druhej nadránom vrátili. Pred spaním sme, plein de shit, navštívili strechu cez strešné okno. Škridle sa šmýkali a pri nepozornosti by sa človek už iba zabil, lebo nikde nebola nijaká zábrana alebo niečo. Iba komín a hore na streche boli okná do iných izieb, ktoré mali prenajaté iní študenti, ale nikto tam nebol momentálne. No a zo strechy sa dalo vidieť veľakde. A dalo sa prejsť na iné strechy. Proste nevyčerpateľné množstvo možností pre zábavu.

Spali sme v spacákoch traja na chodbe pred bytom pri schodisku a dvaja vnútri. Jae Boam mal v izbe strašný ale strašný bordel a špinu. No a Jožo, milovník poriadku, mu to tam upratoval sčasti lebo sa to fakt nedalo naraz. Čiže Jožo upratoval, všetci svorne fajčili, počúvali space rock a jazz a len sa tak vyvaľovali.

D piatok
MONTPELLIER

Dnes sme boli vo fnacu v meste a všade a hľadal som časopis modern drummer pre priateľku a tympánové paličky detto. A potom sme navštívili modernú polyfunkčnú obytnú štvrť postavenú v štýle antickom a kompozične dobre zvládnutú. Všade hrá techno a všade kopec ľudí. Ráno som bol na stanici ešte s niekým, aby sme sa pozreli, kedy ide nejaký vlak sem, ktorým by mohol teoreticky prísť Miro, aby sme ho prišli čakať. Zhodli sme sa, že ak nepríde do nedele, tak ho čakať nebudeme.

Obedovali sme nám spravil Jae špagety a nejakú sauce tam dal a tak sme to zjedli a Andrej našiel v izbe nejaké tamtami a tak v kuse tamtamuje. Joža bolí hlava.
No tak si tu večer sedíme niekto niečo zase balí, niekto niečo zase počúva, niekto na niekoho zase myslí, niekto niečo spieva, niekto na niečom zase bubnuje. Večer sme boli nakúpiť a zistilo sa že niekomu nevyhovujú niekoho maniere a niekto je zase v pohode. Ale ináč v pohode. Len tak sa leží a sedí a nič nerobí. Toto ale niejemojepero.

Keď chodíme cez ulicu tu pri dome, tak vždy máme zelenú, ale na všetkých ostatných máme vždy červenú. No fakt. Je blbé že tu ešte nie je Miro, lebo už sme mali naplánované ísť ďalej zajtra.
Popolnoci pohoda. Skvelá hudba, fajn materiál, ktorý tu mal ešte Jae Boam odložený. Do pol štvrtej. J Pozor na mlieku. Zápalkovač. Beaucoup/beau cul. On trace/on te rase. Bolo to zobalom alebo to bolo bezobalu?

E sobota
MONTPELLIER

Skoro ráno sme išli ja, Andrej a Jožo na trh, ktorý bol brutálne veľký a bol len raz za týždeň a predávali tam od informačných tabuliek, staré kolesá aj cd za 30 fr a Andrej si kúpil nový Skunk Anansie a mali tam aj iných milión CD vychytávky a všetko. Keďže pre nás je skoro ráno okolo dvanástej a trh bol ďaleko a kým sme ho našli, lebo sme nevedeli kde vystúpiť lebo Jae šiel do roboty a nikto sa nechcel opýtať pouličných tak keď sme tam prišli, už sa predávajúci balili. Ledva sme niečo stihli. Keď všetko pobalili ostala tam len obrovská plocha plná odpadkov a tovaru čo im z pultu odfúklo a tak sme tam podaktorý ľudia chodili a hľadali čo by sa zišlo a našli sme kopu fajn časopisov a podložky pod poháriky, čo sme darovali Boamovi a jednu nádhernú čiapku, ktorú som si doma opral a hneď obľúbil a stále nosil. Cestou naspäť sme museli platiť lístok, lebo sa nás vodič opýtal, či máme lístky a Andrej že nie. 7 frankov. Neskôr sme išli von lebo bolo pekne a aj Jae bol s nami kým nešiel znova do práce. Vyvalili sme sa na trávičku v parku s jazierkom a pojedli raňajkobed. V jazierku bol prísny zákaz sa kúpať, lebo tam bolo lekno a chaluhy a bárčo. Maťo sa s nami stavil o desať frankov, že sa tam okúpe. Vyzliekol sa a vliezol do jazierka a zaplával si na dva hmaty. Franky avšak nikdy nevidel. Ale zato zase fungovali tie semafóry ako vždy čiže všade červená, len pri dome zelená.

18.35
No je veľa hodín, ale až teraz sme tu doma vyprdnutí a robíme nič teda akurát Jožo zametá a hnevá sa, že Andrej hrá na tamtamy a on chce v kľude počúvať Janis Joplin a piť čaj a jesť trendy. Jožo nariadil, že sa budeme vyzúvať pred dverami a my sa teda pred dverami vyzúvame. O ôsmej sme išli na stanicu za Mirom, ale neprišiel. Tak sme si tam v kiosku len prečítali časopisy a čo nevidím. Pod pultom s pokladňou ležala minca. Tak som ju zo škáry vyšparkal a bolo ich tam viac, lebo kdekomu kdekedy padne a kto už by sa len po ňu zohýbal. Tak som tam šparkal a nado mnou platili svoje veci kupujúci a jeden mi hodil na zem ďalšiu mincu. No fakt jak keby som bol somrák som tam kolenačky kukal do špárky.

V noci si tak sedíme na streche a vykrikujeme putaine a conard de merde a podobné silácke reči a dole na ceste sa objavili dvaja strážcovia poriadku a škaredo na nás pozerali až sme sa zo strachu podeli do vnútra. A oni kývali, že máme prísť dole, lebo ináč bude zle. No a tak sme sa zamkli a dali shit do mrazničky a tvárili sa, že sme muzikanti. Policajti neprišli. A tak sme shit vybrali a potešili pľúca. Andrej vyminul jednu fotku. 02.16. Lebo sú mimo. Andrej sa tíško v rožku smeje. Zlakch. História zlakchu. Masla flečka: zober fľašku, pošúchaš, pevne držíš, potom čelo nos ucho pravé nos podnos do huby. On peut dire tout avec másla flečka. A Podaj mi keksík, Jožko! Nie. J Daj Bob. Pobob díp parpl. Andrej, prosím ťa, vyber ten džús, prvé poschodie. (translation: Andrej, vyber to kakao. Je v prvej poličke.).

Okolo polnoci sme sa vybrali do mesta a bol tam taký super skvelý zabávač z Austrálie a improvizoval a robil si šašky z ľudí, ktorý stáli naokolo a bolo ich fakt že veľa všelijaké. Žongloval aj zo šiestimi loptičkami. Dali sme mu 5 frankov za odmenu a pokračovali pozerať iné performance.

F nedeľa
MONTPELLIER - SETE

14.02
Andrej mi nechce podať vreckovku. Akurát sme vstali a nemáme chlieb a čo jesť a včera sme sa odpálili. A ideme na pláž ale sa nevie kde ako kedy a potom pre Mira a asi by sa mohlo pokračovať v ceste, ale Jožovi sa nechce ešte ísť. On by len do druhej spával, do večera sa váľal a odpaľoval sa.

20.12
Sme vo vlaku do Sete kde je pláž na ktorej dnes budeme spať lebo Boam má dnes nepracovný deň a chce vypadnúť z Montpellieru a tak ideme napriek tomu, že má prísť Miro o štvrť na dvanásť dnes v noci, lebo konečne volal. Ďalší dôvod je, že nás v noci videli majitelia domu spať pred Jae Boamovým bytom a volali mu, že čo to akože je? Čiže problém.

Takže ideme v tom regionálnom vlaku vo vozni, ktorý je do polovice pre fajčiarov a do polovice pre nefajčiarov, oddelený sklom. Ja som sám v nefajčiarskej časti. Dnešný deň bol maximálne neproduktívny lebo sme nič neprodukovali. Boli sme akurát v ďalšom parku kde sme sa okolo štvrtej naolovrantovali, čo bolo vlastne aj naše prvé dnešné jedlo. Cestou Maťo ukradol z obchodu mapku Francúzska, čím ušetril 5 frankov. Včera večer ukradol pohár z reštaurácie, ktorý sme darovali Jae Boamovi.

Isabelle je jedna dievčina, ktorá tiež študovala s Jožom a Boamom v Maroku no a práve s tou sme sa dohodli, že sa stretneme v Sete dnes večer o pol desiatej v loďkovom prístave. Čakali sme teda v loďkovom prístave a Maťo chce zase sa okúpať v riečke. Ale radšej si len cigaretku ušúľal. Ale Isabelle neprišla, lebo nestíhajú prísť lebo sa im auto či čo trocha pokazilo a že nech ideme na pláž, že si nás tam nájde.

o.oo
Sme na pláži a je tu tma čiže nič nevidno ale hudba tu hrá zboku z baru a mi ráno musíme stávať o šiestej a všade máme plno piesku ale ešte nejdeme spať. To nie. Chalani spomínajú na to, čo robili v sedemdesiatych rokoch a modelujú z piesku tvary, ktoré ani netreba menovať. Jožo má plutvu a je muž mora. Voda je strašne studená a kúpať sa nedá. Jožo je baliaci plutva. Nemá ale už pomaly čo baliť. Pere ma štípi, oči nevidia. Ráno sa ide do Španielska. Miro a Isabelle volali. Miro príde do Montpellieru ráno o pol siedmej naisto a Isabelle nás bude hľadať. Aj dnes fungovali semafory podľa plánu. Nakoniec Isabelle nás našla aj s kamošmi v aute prišla no a Jožo a Jae boli teda radi a ani nespali. Ona potom odišla nadránom.

G pondelok
SETE - BARCELONA - CALDAR

O šiestej som vstal a všetkých pobudil. Nikto ani brvou nepohol, no a tak som šiel sám. Počkal som si autobus a odviezol sa na stanicu, pozrel kedy ide do Montpellieru vlak a tak som išiel na nástupište. No a čo nevidím. Miro tam stojí a čaká na vlak do Montpellieru, ktorý išiel o desať minút. Tak som k nemu podišiel a vypýtal si hajzlák. A on bol prekvapený, že čo tu robím, ale hajzlák mi požičal a ja som sa šiel vysrať. No a tak nám ušetril čas a nemuseli sme ísť, ale počkali sme tu na stanici na ostatných. Tak sme si šli ľahnúť do trávičky a je dosť pravdepodobné, že vlak čo ide do Barcelony o ôsmej nestihneme, lebo je desať preč a tí čuráci sú tu ešte neni. Miro je už dva týždne na cestách a túto noc prespal tu v tráve na stanici. No ani sme sa neusadili, už sa dochomietol nejaký bosý pankáč iba v šortkách, že či nemáme cigu a Miro mal, no a potom nech mu dáme napiť našej skvelej vody. No tak sme mu dali. Potom prišiel ďalší, že je tiež smädný. Oni tam totižto spali cez noc aj s nejakými babami a práve sa budili. Miro tam spal s nimi, tak sa s nimi pozná. Skoro ráno ich zobudil automatický zavlažovač trávnika ktorý ich ostriekal. Je zima a tak sme v sapcákoch.

Chalani prišli okolo pol druhej a potom sme šli spolu do Barcelony teda myslím do Montpellieru a tam sme si kúpili miestenky, lebo do Španielska treba miestenky a rozlúčili sa s Boamom, lebo on ostáva v Montpellieri. Museli sme ale na hranici prestúpiť a odtiaľ prvou triedou klimatizovanou a s kobercami, lebo sme dostali takú miestenku. Možno že by sme mohli ísť aj ďalej, lebo vlak ide až do Madridu a vo vlaku nie je ani moc ľudí ale bohužiaľ máme miestenku len do Barcelony. V kupé s nami sedel jeden chlapík z Austrálie, ktorý je už od septembra v Európe na cestách a plánuje tu byť ešte dva roky. No a vozí sa stále načierno a vždy sa schová pred revízorom no a aj teraz sa skryl. Skryli sme ho pod stoličky, lebo sme si ich rozložili na posteľ a on bol pod posteľou keď prišiel revízor. Chlapík ide na festival kde sa budú hádzať paradajky. Poznal dokonca jedného Slováka, ktorý mu má urobiť interrail na budúci rok, ale nepoznali sme ho. V tomto vlaku je príjemne chladno, ale v tom minulom bolo tak horko, že sa tam dalo iba skapať a Mirovi strašne smrdeli nohy. Cestou som spal lebo v noci som spal len jeden a pol hodiny. No ale ostatní, tí si v noci pospali dosýta.

Neskoro večer sme vystúpili v Barcelone a nevedeli sme čo teraz, lebo všetky miestenky boli vypredané a bolo neskoro, že už išli iba posledné dva vlaky. Nastúpili sme teda do nejakého Trenhotelu, aj keď sme nemali miestenky a dúfali sme, že nás nechytí revízor, lebo sme chceli ísť len jednu, prinajhoršom dve zastávky. Prvá bola za trištvrte hodinu. Posadali sme si do chodbičky teda ku dverám a záchodom. Revízor nanešťastie prišiel ale nevedel po anglicky ale nám teda povedal že musíme na ďalšej zastávke vystúpiť a strašne sa hneval. Boli sme ale radi, že nemusíme platiť pokutu. Vystúpili sme teda v meste St. Vincens de Caldar a tam sme sa na stanici najedli a šli hľadať more. Bolo okolo polnoci, mesto žilo, išli kolotoče a hromada detí a ľudí. Našiel som na zemi taký prázdny vak tašku, ktorý som si zobral. Našli sme veľkú pláž, ale napriek jej rozľahlosti sme si ľahli k nejakým dvom párikom, ktorý tam tiež nocovali pod palmami. Vôbec nám to nebolo trápne ich vyrušovať večer a potom aj ráno. Tak sme im pokazili ich romantický večer na pláži. Niektorý sme išli rovno spať a niektorý si išli zaplávať, lebo bola voda teplá.

Zajtra vstaneme a pôjdeme na vlak o 10.12. Vstaneme o pol ôsmej, ale kým sa poniektorý zobudia, bude pol desiatej. Za tento čas sa stihnú iní osprchovať lebo sprchy už budú fungovať keď dnes nešli. Potom stihneme len tak tak vlak, lebo sme strašne šuchtaví, ale všetko sa nakoniec šťastne skončí a mi ostaneme zdraví a hladní vo vlaku do Valencie.

pokračovanie (2)