Nemý pohľad sochy
Symbolu epochy
Skončila jej éra
Už sa nepozerá
V parku na ľudí
Nebo nevidí
Kamenná tvár v tichu
Socha na oddychu

Výstava húb

Výstava húb v pavilóne E
To je také dojemné
Veď kto by tam šiel
Asi len ja
- - -
Je tam celkom príjemne

Magnetické mole

Magnetické mole
Už sú celkom holé
Príťažlivosť ťahá
Ich dve telá - Nahá
postava v župane
Nasadnú na sane
Rozkvitnú spolu
Padajú dolu
Letia tak pomaly
Na chvíľku zostali
Akoby stáť
Chcú sa len hrať

Nebezpečenstvo udusenia

Pozor!
Nebezpečenstvo udusenia!
Bez vlastného zavinenia
Prehltnutím časti celku
Už mám celkom peknú zbierku
V žalúdku mám kúsky kovu
Upozorňujem však znovu
Pozor!
Nebezpečenstvo udusenia hrozí všetkým
Teraz ešte viac než predtým

Slonia paranoja

Mám paranoidné sklony
V noci vidím lietajúce slony
Zdá sa mi, že k mojej posteli
Všetky slony z okolia sa zleteli
Chobotmi nadvihujú moju perinu
V posteli mám celú sloniu rodinu
Kly si brúsia o nábytok - to ma neteší
Bojím sa, že urazia sa, keď ich vyhreším
Preto iba ticho ležím v klbku zvinutý
Viem, že rýchlo unavia sa - rátam minúty
Každú noc mi poletujú takto po byte
Určite aj vy ich u mňa v noci vidíte

Ambícia

Včera som sa pevne rozhodol
Že naučím sa dýchať pod vodou
Od rána to skúšam v pohári
Zatiaľ sa mi veľmi nedarí
Keď to jedného dňa dokážem
Zúčastním sa potápačskej súťaže

Z balkóna

Z balkóna svojho bytu vidím ženu
Čo asi znamená ten pohľad pre ňu?
Má štyridsať no kráča pyšne
Krivky jej tela - kráča bezostyšne
Sa mi vlnia v mysli večne
Padám k nohám tejto slečne
Rukami odháňam nemý chtíč
No nemám silu - Ani bič
mi nevyženie jej obraz z hlavy
A tak len čakám a pozerám čo spraví
Či nejakým pohybom, či gestom
Keď prechádza sa vyzývavo mestom
Nedá mi signál, nenaznačí
Že sa jej ten môj pohľad páči
Stále len dúfam, že tá žena
V mojich snoch nahá - Oblečená
v čiernom v skutočnosti ulicou sa vlní
Že mi raz moju túžbu splní
Ustane na chvíľu v tom svojom zhone
A zastaví sa u mňa na balkóne

Jožo a sane

Skalopevne presvedčený
Že sa mu nič nestane
Vyškriabal sa na vrch kopca
A nasadol na sane

Nevadí, že snehu nieto
Veď je človek - tvorstva pán
Malý problém nezastaví
Jeho túžbu zdolať lán

Už sa rúti dolu vŕškom
Míňa kravky, plaší psy
Aj keď vie, že nemá brzdy
Nebojí sa - verí si

Už sa blíži potok - riečka
Neopustí palubu
Preto radšej zavrie viečka
A dopadne na hubu

O chvíľu už pozviecha sa
Chytí povraz od saní
Piesok z gatí povytriasa
A napľuje do dlaní

Hrdosť mu to nedovolí
Aby sa tak rýchlo vzdal
Z nohavíc čnie zadok holý
No cíti sa ako kráľ

A čo z toho plynie?
Človek radšej zhynie
Ako by mal skromne žiť
A nechať sa pokoriť

Zjavenie

Prázdny pohár na stole
Rodičia sú v kostole
Obraz Krista na stene
Vyškiera sa skazene

Tak si kladiem otázku
Kto je na tom obrázku?
Spasiteľ, či diabol sám?
Je to obraz, či len rám?

Neistota narastá
Ešte fľašu vychlastám
Zrazu sa mi zamarí
Že ho vidím v talári

Je to on a prerečie
"Nerúhaj sa človeče!
Ber si príklad z rodičov
Nepochybuj o ničom"

Potom stíchne a je preč
V hrdle uviazne mi reč
Pohár z ruky vypadne
Na zem klesnem bezradne

Viem, že toto nebol klam
Na vieru sa asi dám
Keď sa vrátia rodičia
Bibliu si požičiam

Ale oni neprišli
V kostole zle obišli
Povolal ich k sebe Pán
Ale ja sa nehnevám

Mne to vôbec nevadí
Viera mi ich nahradí
Cirkvi celú dušu dám
S modlitbou nik nie je sám

Prečo?

Prečo, bože, prečo?
Musím zjesť to lečo
Veď ja lečo nemám rád
A navyše nemám hlad
Tak ma nenúť, bože
Lečo jesť, veď čože
Na lúke sa povaľujú
Štyri hladné mrože

Bože, prečo, bože?
Sú tam tie tri mrože
Asi jesť chcú niečo
Dajme im to lečo
Lečo jesť, veď čože
Keď sa dobre napapajú
Zderieme ich z kože

Prečo, bože, prečo?
Picháš do mňa mečom?
Spravil som ti niečo?
Už viem!
Nechcel som to lečo!

Vlasť

Dedinôčku zasýpajú jemné zrnká piesku
Milujem a ctím si veľmi svoju rodnú viesku
Obláčiky zelenkavé ako očná buľva
Po chodníčku zamatovom prechádza sa kurva

Mesiac žiari na oblohe, ulica je tichá
Cítim, že ma pri srdiečku niečo jemne pichá
Je to pocit, láska k mojej rodnej domovine
Neviem prečo rozmýšľam o takej pičovine

Ryby sú dobré

Ryby sú dobré
Ale matika ma nebaví
Žijú vo vode
A to mi nejde do hlavy
Jak je to možné
Že to takto funguje
Dýchajú vodu
A to ma práve šokuje

Ópium

Dneska mi to vôbec nejde do hlavy
Dúfam, že sa to ešte napraví
Vonku je hmla a je strašne šedivá
Aj tak sa na ňu nikto nedíva

A ja sedím pod oknom a pozerám von
Nezaťažujem sa žiadnym problémom
Pomaličky absorbujem omamné látky
Konečne to naberá obrátky

Do žíl sa mi vlieva plno energie
Prebúdzam sa z doterajšej apatie
Rozťahujem ruky, vzduchom chce sa mi plávať
Potom chvíľu letím, zrazu dostávam závrat

Padám na zem, udieram sa do hlavy
Neviem, či sa to niekedy napraví
Po tom páde chytá sa ma od ópia
Voči svetu intenzívna averzia

Fatálna chyba

Stala sa fatálna chyba
Narodila sa totiž ryba
Namiesto žiabier mala pľúca
Darwinova teória sa rúca

Tá ryba plutvy nemá
Nie je však pre to obmedzená
Narástli jej totiž nohy
Pre život na súši má vlohy

No to ešte nie sú všetky premeny
Ani komunikácia nerobí jej problémy
Nové hlasivky jej v hrdle vyrástli
Prihovára sa nám hlasom prekrásnym

Chodí si kľudne po svete
A keď ju niekedy stretnete
Zamyslite sa nad tou chybou
Že ryba prestala byť rybou

Hruška

Som hruška
Hruška z vosku
Žltá hruška
Hruška z vosku

Keď sa roztopím
Premením sa
Na amorfnú hmotu
Hmotu z vosku

Ale nebudem už hruška

Iba hmota
Hmota z vosku
Budem hmota
Hmota z vosku

XXX

Odišla
Utiekla mi
Zostal som sám
Len ticho a ja
Okolo samí cudzí ľudia
Čakám
Viem, že ONA sa už nevráti
Ale možno príde nejaká iná
Električka

Strach

Mám strach, že len moje kosti
Budú súčastníkmi budúcnosti

Filozof

Chcel by som byť veľký filozof
Myslel by som za nás za oboch
Ty by si len ticho sedela
A vďaka mne všetko vedela