krajina trampolín
žili sme v zdraví a hojnosti až kým sme sa nevydali a neoženili do nórska. v nórsku bolo ok. vrátili sme sa v poriadku. jurajko stratil okuliare a všetkých strata bolí. milovali ich ako vlastné. okrem toho sa nič vážne nestalo. strata okuliarov nebola až taká vážna, pretože sa na ďalší deň našli. čiže nič vážne sa nestalo. akurát vo švédsku sme si z nemnohých, čo nemnohých, z mnohých skvostov architektúry vybrali kostol od sigurda lewerentza v klippan .
v kostole bolo situované súložisko a čo čert nechcel, priamo na oltári. za organom boli bicie. vo farárovej izbici bola ľaľa komôrka. a dievka betka, cvrk do bidetka. v komôrke bol totiž ľaľa záchod. len v drážďanoch sme blúdili 3 hodiny. napríklad v takom lilehameri sme neblúdili viac ako 45 minút. tesne pred oslom sa zotmelo. neostávalo nám nič iné ako poloprázdna nádrž a hľadanie miesta na spanie vo wild campingu. našli sme ho až tahet v poli so žitom a veľkou dávkou šťastia. postavili sme si stany a vložili spacie vaky.
oslo nás oslovilo. prihováralo sa nám asi štyri hodiny. zaspievala nám vokálna skupina s jazzom v názve. nafukovacia výstava a pekné baby. možno troška pri sebe ale blondínky. vôbec neboli také macaté ako povedal jorik. práve naopak. ľudia boli ako vystrihnutý z katalógu kenvelo, čiže štýloví, in a cool. bola sobota ako každá iná, kde tu kolotoč, kde tu čajka, kde tu pán bez príbytku v ružovej chlpatej vestičke, ale nikde zmenáreň. všetko sa stalo v oslo. grodo začal mať narodeniny a preto vyžadoval neprimeranú pozornosť. keby bol skromnejší, dostal by darček, iný ako kameň od ľuba. to sú mi narodky, povedal a zaplatil mýto. museli sme ísť ďalej. gabi ostala pritom celú dobu v aute čo sme navštevovali oslo, pretože mala ešte dorobiť čo doma nedorobila do práce. čo je doma to sa počíta. a to bolo veľmi dobre že ostala v aute, pretože sme nemuseli platiť pokutu 500 korún nórskych zato, že parkujeme tam, kde sa parkovať nemá.
grodo nám priniesol šťastie a zoberieme ho zo sebou na cesty aj nabudúce. aké šťastie? máme krásne počasie, herci čo znázorňovali sochy sa naozaj nehýbali, jazzový festival uviedol sprievod jazzového telesa za hojnej účasti tancujúcich nórskych dôchodkýň a jedna priam vytŕčala svojou aurou.
pre veľký úspech sme si zaplatili mýto do mesta ešte raz aby sme na druhý krát trafili ten správny exit z mesta. čakala nás dlhá cesta a mnohé odpočívadlá, na ktorých si neraz s elánom zacvičíme. vždy precvičuje niekto iný, aby sa nám cviky nezunovali. och, tie idiotské limity že 100 km/h na trojprúdovke. spočiatku nám to nevadilo a tabule sme si nevšímali, ale keď sme videli, že sme najrýchlejšie auto medzi volvami a máme len 1,2l motor v novej fábii s prehrávačom mp3, o ktorom nám bolo povedané, že mp3 neprehráva, spomalili sme. mp3 sme si doma vzali a počúvame ich bin juraj from slovakia. klimatizáciu nepúšťame napriek tomu, že sme si za ňu museli priplatiť stovku na deň. prvú noc sme nespali cez nemecko, dánsko cez mosty a doliny až sme po troch dňoch sa stretli v lome v nórsku s priateľmi toť odvedľa. sú v pohode. nevedia sa síce zbaliť (polku auta im zaberá batožina), ale majú udicu. vyliala sa im horčica do auta. na tom by síce nebolo nič zvláštne, ale bola to horčica kremžská a v plastovom obale.
ráno v lome sme sa osprchovali. každý za inú cenu. teplá voda stála 10 korún nórskych, ktoré bolo treba vhodiť do automatu. gabi vhodila dva forinty a osprchovala sa v teplej vode. jurajko vhodil dvojkorunáčku slovenskú a takisto sa osprchoval. grodo s beou si dali spoločnú horúcu sprchu za desať korún nórskych, pretože v ich sprche dvojkoruny nefungovali. v lome sme si kúpili benzín za smiešnych 11,77 kr. za liter. čím sme severnejšie, tým je benzín drahší. v oslo stál iba 8,99 kr.
čo je vlastne domov? je domov teplá večera? teplé pivo? teplý brat? dobrá tráva? johny mečoch? ktovie. my sme už zabudli. kam smerujeme? čo je našim cieľom? môže nám splesnivieť chlieb? veruže môže. makovník už splesnivel a ovocie si tiež nezachovalo chladnú hlavu. krivdili by sme však grepu. ten je stálne výborný a vo forme, ako ostatne aj juraj.
do desiatej a často aj dlhšie je vonku svetlo. na každom dvore je aspoň jedna trampolína. majú na to zákon. trampolíny sa totiž nesmú nechávať na vozovke. a môže sa všade stanovať. tak ako zákon káže.
tak mi bolo zle a dáviť sa mi chcelo pri pohľade na ľadovec. a prečo dáviť? pretože som v aute písal za jazdy denník. a prečo ľadovec? to ľubo povedal že ľadovec. bol to však ľadovec ako každý iný, ktorý sa môže pýšiť prvou najväčšou veľkosťou v celej európe. volal sa šmolkov ľadovec s vanilkovou príchuťou a malinami. a prečo sa volal šmolkov ľadovec s vanilkovou príchuťou a malinami? pretože to bol ľadovec farby modrej, tak ako aj vodopády a vody s ním a bez neho súvisiace, bola tam plná kunda malín a úplne fakže hore bolo cítiť vanilkovú vôňu z fajky sediaceho. parkovanie 40 kr. gabi si stihla dorobiť v obchode robotu a poslať ju. akonáhle to poslala, tak sa nič nestalo.
