pri hľadaní miesta N na spanie SP sme to prehnali s motorom pri cúvaní a od vtedy nám spiatočka smrdí. grodo nie. našli sme si miesto po dlhom hľadaní, avšak jedny inde a my druhý na krásnej lúke pri fjorde a chatrčkách s loďkami, ktoré boli v noci strašidelné a určite sa tam skrýval koľajnicový muž.. bolo teplo a ráno suché stany. večer avšak koľajnicový muž vôbec nenaháňal beáte strach a ani mne nerobil. tebe robil. ani by som si na koľajnicového muža nespomenul nebyť odvážnej bety. jedli sme špagety. boli tak výborné, že sme si ich dali aj ráno. ráno boli síce včerajšie a spiatočka stále smrdela, ale aj tak dobre. gabi zjedla hneď ráno pred raňajkami dve sladkosti a tým narušila kolobeh cukroviniek. tie totiž kolobehali každý deň jedna v každom účastníkovi expedície. a kto sú vlastne účastníci expedície? ja, mladý ale rozumný bakalár juraj, bez titulu ale čoskoro s titulom milé a krásne dievča beátka, neuveriteľne perspektívny a plnohodnotný inžinier, sympaťák a príjemný spoločník do každého počasia, ktorý poradí, poučí, ba aj lyžicu umyje, macgyver skromný grodo. a gabi. prečo macgyver? pretože opravil menič jednosmerného napätia na striedavé a navyše vymenil poistku v aute. tú sme kúpili za 5 kr. tak sme potom mohli kľudne pokračovať v nabíjaní a tak. no ale také úzke cesty tam boli, že jeden prúd pre dva smery a potom sme sa ledva niekam pretlačili čo vôbec nie je pravda. ani nič iné. no a v druhom aute boli: lucia, slavo, lubo a rado. majú síce staršie auto ale nesmrdí. ani grodo nesmrdí. lepšie ťahá, menej žere. aj grodo by mal. a majú nafúkanejšie pneumatiky. čo však majú naozaj lepšie sú kamaráti v druhom aute.
nemali sme skoro nič pod nohami v aute, hrala veselá hudba a tak sme smelo vstúpili do nového dňa. a čo nás čakalo? lidl s chlebom za 4 kr. gabi si kúpila paradajky a jogurty. mi 2 chleby z čoho vyplýva, že sme skromnejší, inteligentnejší, máme zmysel pre humor, sme otvorení a máme klimatizáciu, ktorá funguje. oni klimatizáciu nemajú, chodia pomaly a vpredu. vedia zaradiť. doviedli nás až ku krakenas , čo nás síce nezaujímalo, ale čo by sme pre kamarátov nespravili. odfotili sme sa s nimi a dáme si to na pozadie do windows. potom sme šli naspať. grodo mal nafúknutú bundu. a nie sám.
za nami pohľad na troliu cestu
potom sme šli po tej istej ceste späť na troliu cestu . videli sme kopec čučoriedok. kopec bol vysoký a veľmi sa nám páčili aj kaskády. veľmi náročná cesta, kde nám začali smrdieť brzdy, pretože nevieme zaradiť dvojku. vieme ale nás to nenapadlo. stáli sme na každom odpočívadle a nevedeli sa vynadívať na brzdy. aj okolie bolo pekné keby nepršalo, tak by bolo pekne. keďže pršalo, nemohli sme si postaviť stany. chvála nórskemu pánu bohu na výsostiach sme si našli strechu nad úbohou hlavou. bola to strelnica bez dverného krídla. poľahky sme sa dostali dnu. budova bola plne elektrifikovaná a vybavená jednoduchým, ale príjemným mobiliárom. ťažko povedať, prečo bola budova strelnice nedokončená, ale napriek tejto ťažkosti sme si poľahky dovolili zapožičať do trvalého vlastníctva tabuľku informujúcu o náležitom používaní sluchových ochranných pomôcok. darujeme ju doma priateľovi, ktorý tabuľky zbiera. tiež sme si uvarili fazuľu a uvidíme čo sa bude diať. určite si vypijeme.
zobudili sme sa do krásneho slnečného rána v prímorských oblastiach turizmom zasiahnutého talianska. tu v nórsku však bol všade opar, hmla, oblaky a slabé mrholenie, ktoré sa striedalo so silnými prehánkami. s úsmevom na ľubových perách sme vyrazili dvere strelnice do nového dňa. s nadšením sme trielili ku trolej busu ceste. cestou sa nám naskytovali priam božsky unikátne výjavy nadpozemskej krásy a velebnej matky panny. končiare zasnežených a nepoškvrnených, kde tu zarastené severskými porastami. Pahorkatiny, jaky, pižmone, bizóny a v neposlednom rade gyrodactylus salaris, ktorý parazitoval na rybách, nám len v malom merítku naznačili, aké skvosty vytvorené mocnou matkou prírodou nás dnes čakajú. bohužiaľ nevieme kde nás skvosty čakali, pretože kvôli hmle sme nevideli ani za roh. trolia cesta tak pre nás ostala len nedosiahnuteľnou métou, nevnímateľnou opticky. kompou sme šli a na trolej ceste sme hovno videli. to isté sme videli aj cestou do národného parku, ktorý sme ani nenašli. v parku budú pižmone. keďže sa vonku pravdepodobne zvečerilo, hmla bola totiž tmavšia a pri rýchlejšom pustení stieračov sme mali možnosť vidieť okrem dažďa aj čoraz menej cesty, našli sme si miesto na parkovanie. bolo to odpočívadlo krásne. tŕpneme ako budeme spať. určite si vypijeme.
a tak sa aj stalo. každý sme si dali po decilitri borovičky. asi tridsať krát. ani sa prstami nelusklo a obe litrové borovičky a pol fernetu zmizlo ako gáfor na odpočívadle nás nebolo veľa. aj to málo po čase pravdepodobne kvôli hluku odišlo. nakoľko nám hluk nevadil, pretože vychádzal z reproduktorov nášho mobilného soundsystému, ktorý sme zaparkovali pri toaletách a bol náš obľúbený a tanečný, ostali sme až do rána. na toaletách bolo svetlo, teplo a smrad z osviežovača. na tanečnom parkovisku bolo veselo a hlučno. stroboskopy, skenery, lasery a movingheady sme nahradili výstražnými smerovkami a diaľkovými svetlami. na parkete to žilo, ľudia sa radovali, spievali a tancovali ako už dávno nie. grodo sa opil, vrackal, rozhadzoval cédečka po celom parkovisku a pri vynakladaní úsilia urobiť zhyb sa neborák poskladal pred záchodom pre imobilných horeznačky. na záchode pre imobilných sme sa vyspali štyria. chvála pánu vozíčkarovi!
