Zahrám ti
Na rozbitom klavíri
Celkom ticho
Tie zvuky
Ktoré hovoria
O všetkom
Čo nechcem
Aby počuli
Tvoje uši

Sú dve
Jedna vidí
Krásu
Druhá počuje
Krásu
Časti mojej duše

Zdalo sa mi
Že počujem plakať vtáky
Keď odlietajú
Na jeseň
Ale mýlil som sa
To som plakal ja

Tvoje oči
Nevedia
Že moje oči
Chcú presvedčiť
Tvoje oči
Aby videli

Stojím v kruhu
Zo zápaliek
Ktoré dohárajú
V mojej hlave

Našiel som kľúč
Od neznámych dverí
Napriek tomu verím
Že ti otvorí
Oči

V hlave mám tehlu
Na ktorú sa ako malta
Prilepujú myšlienky

Spýtaj sa ma
Kde som bol
Ja ti poviem
Že som chytal motýľa
V kukuričnom poli
Mal čierne krídla
Ale kde si bola ty?

Nie je dôvod sa pýtať
Kam ide čierny jašter
Les ho neprijal
Rieka pred ním utiekla
Je slepý
V očiach má more
Na jazyku otázku
V hlave odpoveď

Si tá, ktorá keď kráča lesom
Nikdy nenaruší jeho ticho
Si jeho súčasťou
Vznášaš sa s vtákmi v korunách
S rybami unikáš do hlbín
Čítaš sovám básne
Tancuješ s vlkmi
Ten les by bol bez teba pustý

Žlto-červeno-oranžové
Sušené kvety
Rytmus hodín
A veľká papierová lampa
Ako slnko
Nad tichou izbou
S vôňou nemennej spomienky
Tie isté staré časopisy
A dávno prečítané knihy
Niekto odtiaľto odišiel
xxx
Mám chuť zapáliť sviečku
Ale jej mihotavý jas
By sa nehodil k tejto izbe
Bielej a chladnej
A predsa príjemnej
Nepoužitý čajový servis
By odmietol jej teplý plameň
Tikanie hodín ho nahradí

Zelené ticho
Listy tancujú
Stromy spievajú piesne
Piesne tých
Ktorých nevidieť
Všetko je pospájané
Striebornou niťou
Niťou tých
Ktorých nevidieť
Zelená harmóna
Ktorej súčasťou
Sú len tí
Ktorých nevidieť

Labute spia na hladine
Pokojne
Ako biele kvety
Ráno rozkvitnú v sklenenej klietke
Noc je biela labuť

je to jasné
že je preč
keď začne pršať
je neskoro
vietor zastane
v korune
a neohne už človeka
a čaká
nestrachuj sa

hlava mi mrzne
myšlienky mrznú
mrzne aj nádej
na to že raz
príde niekto
kto mi konečne
ukaže cestu
do katedrály

Tváre zabalené do vlastných myšlienok
Oči stratené vo vlastnom čase
Na sebe uniformy samoty
Na hlavách čiapky strachu
Ich krok je ako tikanie hodín
Monotónny a znepokojujúci
Keď idú okolo
Zdvihnú zrak
V ich očiach sa zjaví pohľad zbitého indiána
Ktorý kráča popri železnici
Sfinga sedí v jedálnom vozni a topí sa v šálke kávy

Už si ho videla?
Sedí v poslednom rade
V očiach má západ slnka
V hlave vlnobitie
V rukách sieťku na motýle
Ale otvory sú príliš veľké
Už si ho videla?